John Neff

John Neff bezpochyby patrí medzi spomínaných guru. Jedná sa o zakladateľa najväčšieho podielového fondu deväťdesiatych rokov – “The Vanguard Windsor Fund”. John Neff je muž zo starej školy. Je známy pre svoju skromnosť, trpezlivosť a výnimočnú sebadisciplínu.

Zatiaľ čo väčšina investorov sa dnes pozerá v okázalosti a luxusu, Neff zostal nohami pevne na zemi. So svojou manželkou je ženatý viac ako 30 rokov a spoločne vedú pomerne rutinný život v celkom skromnom dome. Neff napríklad každú sobotu starostlivo prečíta všetky výtlačky Wall Street journal za uplynulý týždeň, aby mu neunikla žiadna ekonomická správa a udalosť.

John Neff sa zaoberá hlavne nepopulárnymi akciami. Nepopulárne akcie sú často lacnejšie a investori majú nižšie očakávania. To znamená, že zlé firemné správy majú menší vplyv na cenu akcií (samozrejme pokiaľ sa nejedná o správy o bezprostrednom bankrote).

Dôsledne sa vyhýba veľmi populárnym akciám s rýchlym rastom. U týchto akcií sú už do ceny započítavané veľké očakávania zisku, čo znamená, že každá neuspokojivá správa môže mať za následok obrovský pokles ceny. To sa potvrdilo v roku 2001, kedy praskla dot-com bublina a investori prišli o veľa peňazí. Nie však John Neff. Ten sa tomuto vtedy populárnemu sektoru vyhýbal oblúkom a bol tak relatívne ušetrený devastujúcim stratám, ktoré dopadli na ostatných investorov.

Neff sa teda primárne zaoberá akciami, ktoré majú nízke Price to Earnnigs ratio. Ako však posúdiť, či sa akcie s nízkym Price to Earnnigs ratio skutočne oplatí nakúpiť? K tomu Neff využíva svoje ekonomické zručností a odhodlanie, ktoré získal svojimi životnými skúsenosťami. To mu pomáha pri výbere zaujímavých akcií pre nákup.

John Neff, ktorý pochádza z podnikateľskej rodiny, sa narodil v roku 1931. Krátko potom, čo sa narodil, sa jeho rodičia rozviedli. Pomyselnou hlavou rodiny sa stal Neffův dedko, ktorý rodine dosť pomohol najmä v čase ekonomickej depresie v 30. rokoch. Neff sa so svojím otcom zišiel až 14 rokov po rozvode. Jeho otec mu vtedy ponúkol prácu v spoločnosti na výrobu automobilových dielov a mazív. Išlo o solídne, ale trochu nudnú prácu. Mladý John si tu ale vďaka tomu uvedomil cennú životnú skúsenosť. Spoločnosť nemusí nutne žiariť, oveľa dôležitejšie je jej stabilita a konzistentnosť.

Počas tejto práce sa tiež naučil vyhľadávať lacné ponuky. V danej dobe so svojím otcom pravidelne navštevoval dodávateľa pre ich podnik a vyjednával s nimi o cenách a možných zľavách. To umožnilo ich podniku byť vždy o krok vpred pred konkurenciou. Tiež sa to ukázalo s kladným ohlasom u zákazníkov, takže išlo v každom smere o prínosnú vec.

Svojho obchodného ducha a zručnosti dokázal zúročiť po tom, čo začal pracovať v spoločnosti Vanguard. Dokonca založil vlastný fond (Vanguard Windsor fund), ktorý spravoval v rokoch 1964 až 1995. V roku 1995 potom John odchádza do dôchodku. Za dané obdobie jeho fond dosiahol návratnosti v priemere 13,7%, čím prekonal index S&P 500 až o 3,1% za rovnaké obdobie. Za tak dlhú dobu to bol mimoriadny úspech. Z Johna Neffa sa stal nielen jeden z najbohatších investorov, ale tiež sa zaradil medzi legendy Wall Streetu. Jeho fond bol obľúbený aj medzi jeho kolegami a zvyčajne sa nachádzal v 5 najlepších investičných fondoch spoločnosti Barron.

Na prvý pohľad sa rozdiel 3,1% nezdá príliš veľký. Avšak počas 30-ročného obdobia by počiatočné investície vo výške $ 10 000 do Windsorského fondu vrátili $ 564 000, zatiaľ čo S&P 500 by v rovnakom období získal iba $ 233 000. Rozdiel by predstavoval $ 331 000. Zložený úrok je mocným nástrojom, najmä po tak dlhej dobe. Toho si bol vedomý dokonca aj samotný Albert Einstein, keď raz povedal, že zložený úrok je ôsmym divom sveta a tí, ktorí tomu rozumejú, na tom zarábajú, kým ostatné na to dopláca.

Neffova stratégia je pomerne jednoduchá. Vyberá nepopulárne akcie, ktoré sa nachádzajú na najnižších hodnotách za posledných 52 týždňov. Tiež sa bližšie zaujíma o akcie s nízkym Price to Earnings ratio, pretože čím nižšia táto hodnota je, tým menší rast príjmov investori od danej spoločnosti očakávajú.

Pri akciách s nízkym Price to Earnings ratio sa do ceny akcie často premietajú zlé správy. To znižuje riziko investícií do tohto typu spoločnosti. Ak sa navyše spoločnosti bude dariť, môže sa hodnota akcie veľmi rýchlo zvýšiť, pretože priaznivý vývoj často u týchto spoločností nie je v cene akcie zohľadnený.

Opatrnosť je však na mieste, pretože nie každá lacná akcia sa oplatí nakúpiť. Je potrebné oddeliť zrno od pliev. V tom bol práve Neff majstrom. Popri Price to Earnings ratio ešte sledoval tiež rast výnosov. Ak je spoločnosť s nízkym Price to Earnings ratio schopná generovať rast 7% a viac, jedná sa o zaujímavú akciu. Pokiaľ je tento nárast podporený zvýšením tržieb, záujem Neffa o danú akciu ešte viac stúpa.

Neff sa zaujíma hlavne o spoločnosti, kde sa očakáva rast, ale ten sa ešte toľko neprejavil v náraste ceny akcie. Ak je cena akcie vysoká a spoločnosť nebude schopná splniť očakávania, cena môže rýchlo a prudko klesnúť. Preto sa Neff vyhýba spoločnostiam, kde zisk rýchlo vzrastie o viac ako 20%.

Voľný peňažný tok, pokračujúci rast a slušný dividendový výnos sú rovnako dôležité kritériá výberu pre Neffa. Takmer polovica z 3,1% rozdielu medzi jeho fondom a S&P 500, je podľa Neffa zapríčinená “bezplatným” dividendovým výnosom. Niektoré sektory sú v jeho portfóliu zastúpené oveľa viac ako iné. Neff v tom ale nevidí žiadny problém. Napríklad v roku 1988 až 37% jeho portfólia tvorili akcie poskytovateľov finančných služieb a 22% jeho portfólia pripadalo na spoločnosti z automobilového priemyslu.

Rovnako ako väčšina ostatných špičkových investorov sa aj Neff drží svojej stratégie, nech sa stane čokoľvek. Trh samotný až toľko nesleduje. Viac sa zaujíma o to, v ktorý správny čas sa svojich akcií zbaviť. O tejto téme ale existuje prekvapivo málo literatúry.

Podľa Neffa tu hrajú zásadnú úlohu emócie. Mnoho investorov lipnú na ziskovú akciu natoľko, že ju držia príliš dlho. To všetko zo strachu, že keď ju predajú moc skoro, tak prídu o maximálny možný zisk. Strach je však emócia, ktorá (ako každá iná emócia) je pri investičnom rozhodovaní o nákupe či predaji vypnutá.

Náš akciový guru John Neff teda nevidí problém v tom, že akciu predáme ešte pred jej cenovým vrcholom. Ten býva často sprevádzaný silnými emóciami na strane investorov a ak akcie dosiahne svoj vrchol, môže nasledovať rýchly pád. Takéto následky sú veľmi vážne. To sa ukázalo aj v prípade už spomínanej dot-com bubliny. Neff sa však negatívnym dopadom tejto bubliny dokázal vyhnúť. Neff si vyvinul metódu pre predaj svojich akcií na základe očakávaných výnosov a zaujímavého Price to Earnings ratio. Ak akcia dosiahla očakávaných hodnôt, zvyčajne ju predal a vyradil zo svojho portfólia. Ak nešlo o natoľko kvalitné príležitosti, že svoje očakávania upravil na vyššie hodnoty. K tomu dochádzalo ale len zriedka a spravidla sa v spoločnosti musela odohrať nejaká významná udalosť, ktorá Neffa zaujala.

“Nikdy som nekúpil akciu, ak som si nemyslel, že je ponúkaná so zľavou”

Už sme vás zoznámili s tým, ako Neffova stratégia fungovala až do doby, než odišiel do dôchodku. Manažér fondu Vanguard však na Neffovu metódu nezanevrel a naďalej sa podľa nej riadi. Môžeme teda aj naďalej sledovať, či sa stratégiou darí porážať trh. Na webových stránkach Vanguard môžeme vidieť porovnaní s indexom S&P 500. Fond Vanguard Windsor si viedol skoro rovnako ako S&P 500. Fond Windsor II však dopadol o niečo lepšie.

Ak by ste pred 10 rokmi investovali $ 10 000 do S&P 500, zarobilo by vám to $ 19 800. Ak by ste však investovali rovnakých $ 10 000 do fondu Windsor II, mali by ste teraz na svojom účte ďalších $ 21 200. Čo je o poznanie lepšie . Najmä ak vezmeme do úvahy, že Neff už dané fondy neriadi. Ak vás zaujíma, ktoré akcie má Windsor teraz vo svojom portfóliu, môžete prejsť na web Vanguard a do vyhľadávacieho poľa zadať Windsor. Potom sa môžete pozrieť na zloženie daného portfólia.

“Nie je vždy jednoduché robiť to, čo nie je populárne. Ale práve tak môžete zarobiť peniaze. Kupujte akcie, ktoré sú pre ostatných investorov neatraktívne. Potom čakajte, až si trh ich skutočné hodnoty všimne. “