Ide o kombináciu dvoch vyššie spomínaných stratégií. Myšlienka zlúčenia týchto dvoch stratégií spočíva v tom, že ich výkony nekorelujú. Ak sa hodnotovej stratégii (Cornerstone Value) darí dobre, rastová stratégia (Cornerstone Growth) sa môže trochu zhoršiť a naopak. Čo ukazujú aj vyššie spomínané výsledky. Webová stránka Aaii.com bohužiaľ neponúka výsledky pre túto stratégiu. Napriek tomu sme zistili jej výkon od roku 2003 do roku 2009. Tu portfólio 50 akcií United Cornerstone prinieslo celkový výnos 109% v porovnaní s výnosom 21% u S&P 500. Opäť je to samozrejme skvelé.
James O’Shaughnessy
Od apríla roku 2008 je O’Shaughnessy správcom fondu O’Shaughnessy Asset Management (OSAM). Predtým pracoval pre Bear Stearns Asset Management. Vlastní tiež niekoľko kanadských podielových fondov, ktoré sa špecializujú na americké akcie. Okrem svojej pozície v OSAM je tiež predsedom správnej rady Komornej hudobnej spoločnosti Lincoln Center a členom správnej rady Lincoln Center for Performing Arts.
Dôležité je presne a disciplinovane dodržiavať zásady investičnej stratégie
Výkon jeho fondov je pôsobivý:
-
Za obdobie 10 rokov RBC US Growth Fund prekonal index Russell 2000 viac ako štvornásobne.
- RBC US Value Fund vygeneroval priemerný výnos 4,5% za desaťročné obdobie. Za rovnaké obdobie dosiahol index S&P 500 priemerného výnosu 0,2%.
Svoje najdôležitejšie poznatky O’Shaughnessy opísal v knihe “What Works on Wall Street” (1996). Analýza opísaná v tejto knihe spočíva v opakovanom testovaní konkrétnych strategických portfólií. Sú vyberané rôzne akciové kritériá a na historických cenových údajoch sa testuje, ako by rôzne stratégie a portfólia fungovali.
O’Shaughnessy je najlepšie známy svojimi 3 typmi srategií. Jedná sa o Cornerstone Value Strategy, Cornerstone Growth Strategy a kombináciu oboch zmieňovaných: the United Cornerstone Strategy. V období od roku 1954 do roku 1996 tieto tri stratégie v priemere prekonali index S&P 500. Najlepšie si z nich viedla United Cornerstone Strategy, ktorá dosahovala priemerného ročného výnosu 17,1% v porovnaní s priemerným výnosom 11,5% u S&P 500.
Tento 6% rozdiel sa môže zdať relatívne malý. Avšak po dobu 42 rokov ide o obrovský rozdiel. Vezmite si ako príklad počiatočnú investíciu $ 10 000. Ak by ste investovali do indexu S&P 500, do konca tejto doby by ste skončili s 1 miliónom dolárov. Určite si hovoríte, že to nie je zlé že? Ak by ste však použili O’Shaughnessyho portfólio, získali by ste za rovnakú dobu výnos $ 7,6 milióna. A $ 6,6 miliónov to už je poriadny rozdiel!
K svojmu testovaniu používal počítačovú databázu Compustat. Išlo o historickú cenovú databázu z amerických trhov za obdobie 40 rokov.
Svoju investičnú stratégiu si tiež nechal patentovať (patent č. 5978778, Automated Strategies for Invest.
O’Shaughnessy neprikladá (podobne ako ostatné guru) trhu príliš veľký význam. Ľudia podľa neho konajú stádovito a nelogicky. Namiesto toho sa sústredil na disciplinované vykonávanie obchodov podľa pravidiel investičnej stratégie. Cieľom bolo eliminovať emócie.
O’Shaughnessy rád používal indikátor Relative Strength Index (RSI). Ide o indikátor hybnosti, ktorý ukazuje rýchlosť a veľkosť cenového pohybu. O’Shaughnessy tvrdil, že víťazom sa všeobecne naďalej darí, zatiaľ čo tí, čo strácajú spravidla budú strácať aj naďalej. Vysokú hodnotu RSI teda považuje za priaznivý ukazovateľ, nie za prehriatie. Pochopiteľne sa však nikdy nespoliehal len na indikátor RSI.
O’Shaughnessy tiež vyvracia tvrdenie, že stratégie, ktoré majú vysokú návratnosť, sú viac rizikové. Vďaka svojmu výskumu O’Shaughnessy dospel k záveru, že stratégia s vysokou návratnosťou bola menej riskantná než stratégie, ktoré prinášali nižšie výsledky.
Jeden zo zakladateľov kvantitatívnej analýzy akcií
James O’Shaughnessy je považovaný za jedného zo zakladateľov kvantitatívnej analýzy akcií. Jeho záujem o kvantitatívny výskum vzrástol počas štúdií. Najprv vyštudoval medzinárodnú ekonómiu a obchodnú diplomaciu na Georgetown University. Potom pokračoval v štúdiu ekonómie na University of Minnesota. Jeho kvantitatívna analýza akcií je založená na portfóliách, ktoré využívajú rôzne stratégie. Tieto portfólia sú potom testované na základe rôznych kritérií. Potom sa vyberú tie portfóliá, ktoré sa osvedčia.
Teraz sa pozrime na niektoré z kritérií, ktoré O’Shaughnessy v rámci svojej investičnej stratégie používal:
-
Pozície držal dlhodobo: Podľa O'Shaughnessyho (a nielen podľa neho) platí, že čím viac sa nakupuje a predáva, tým viac klesá ziskovosť stratégie. O'Shaughnessy teda zasahoval do svojho portfólia iba raz za rok. Ale na rozdiel od Buffetta svoje akcie nehodlal držať do nekonečna.
-
Cornerstone Growth portfólio: Jedná sa primárne o portfólio, ktoré sa skladá z menších spoločností (ale existuje aj dostatok väčších spoločností, ktoré sú na to vhodné). Kritériom je nepretržitý rast EPS a RSI. Tu sa používa hodnotové kritérium "pomer cena / predaj"; Podľa O'Shaughnessyho je to najlepšie kritérium pre určenie súčasnej a budúcej hodnoty akcie. To si vyžaduje kombináciu vysokého RSI a nízkeho pomeru cien / predaj.
- Cornerstone Value portfólio: Portfólio, ktoré sa skladá z lídrov na trhu, ktorí dosahujú lepšie výsledky, než je priemer na trhu. Sleduje najmä peňažný tok, predaja, dividendové výnosy a počet akcií v obehu.
Tu sú O’Shaughnessyho základné kritériá pre rôzne stratégie:
Cornerstone Growth
-
Trhová kapitalizácia najmenej $ 150 miliónov
-
Zisk na akciu (EPS) sa musí každý rok po dobu piatich rokov zvyšovať
-
Pomer ceny k predaju musí byť menší ako 1,5
- Relative Strength Index (RSI); z akcií, ktoré spĺňajú prvé tri kritériá, je vybraných 50 akcií s najväčším RSI
Pravdepodobne ste zvedaví, ako táto jednoduchá stratégia fungovala za posledných 10 rokov. My tiež. Na webe American Association of American Investors, aaii.com, môžete vidieť, že spoločnosť Cornerstone Growth získala 16,4%, zatiaľ čo index S&P 500 nezískal viac ako 4%. To je samozrejme vynikajúce. Posledných päť rokov prebehlo o trochu horšie. Priemerný výnos dosahoval hodnoty 1,8%. To je však stále veľmi dobré, ak sa pozrieme na S&P 500, ktorý za rovnaké obdobie dosiahol v priemere o 0,6% menej.
Cornerstone Value
-
Trhová kapitalizácia najmenej $ 1 miliarda
-
Počet akcií v obehu musia prekročiť trhový priemer
-
Tržby za posledných 12 mesiacov musia byť aspoň jeden a polnásobok jej trhového priemeru
- Akcie, ktoré spĺňajú tieto kritériá, sú zoradené podľa dividendového výnosu. Následne je vybraných 50 akcií s najvyšším dividendovým výnosom.
A ako dopadla Cornerstone Value? Trochu horšie než Cornerstone Growth. Za posledných 10 rokov sa jednalo o priemerný výnos 5,2%. Za posledných 5 rokov sa jednalo o priemerný ročný výnos 5,1%.