David Dreman

David Dreman sa narodil v Kanade v roku 1936 do rodiny obchodníka s komoditami. Dreman bol tak trochu nezvyčajný investor. Svojou metódou sa od ostatných dosť odlišoval. Podobne ako Neff videl veľký potenciál najmä v tých odvetviach a akciách, ktoré boli z nejakého dôvodu nepopulárne a úplne mimo záujem ostatných investorov.

Po absolvovaní univerzity v Manitobe v roku 1958 pracoval niekoľko rokov ako analytik v investičnom priemysle. Po 19 rokoch toho ale mal dosť a rozhodol sa založiť vlastnú investičnú spoločnosť Dreman Value Management. Spoločnosť, z ktorej by mohol ťažiť on sám a jeho klienti.

Vo svete financií prerazil ako “investor kontrarián”. Dokonca aj jeho jachta sa volala “The Contrarian”. Do svojho portfólia radil akcie, o ktoré nikto nejavil záujem a ktoré boli silne podhodnotené. Dreman potom tieto akcie držal tak dlho, kým sa ich cena nevrátila k ich priemernej trhovej hodnote. Ako príklad uveďme akcie Philip Morris (Altria) a Tyco, ktoré boli na trhu úplne odmietnuté. Dreman ich nakúpil a neskôr predal so značným ziskom.

Jeho investičná stratégia bola pomerne jednoduchá. Rovnako ako Neff si Dreman uvedomil, že populárne a drahé akcie sú náchylné k prudkým cenovým prepadom. Na druhej strane ale tieto akcie nemajú tendenciu prudko rásť v prípade dobrých správ. Pri akciách, ktoré sú trhom napospol ignorované, to ale funguje naopak. Zlé správy a udalosti sú už v cene zohľadnené. Akýkoľvek pozitívny signál je ale viac než vítaný a ceny v takýchto prípadoch často významne a rýchlo rastú.

Dreman tiež poukazoval na skutočnosť, že existuje len veľmi malá pravdepodobnosť (1 ku 130), že sa odhady finančných analytikov na obdobie ďalších 4 štvrťrokov budú líšiť od skutočných reálnych trhových výsledkov o menej ako 5%. Odhady na 5 rokov dopredu sú na tom ešte horšie. V takom prípade máme 10x vyššiu šancu vyhrať skôr v lotérii …

S prekvapeniami a nečakanými udalosťami (či už pozitívnymi alebo negatívnymi), je na trhu treba počítať. V takomto prípade sa ale oplatí hľadať akcie, ktoré pri negatívnej udalosti príliš neklesnú, a naopak pri pozitívnej udalosti môžu rýchlo rásť. A to je vlastnosť práve lacných a nepopulárnych akcií.

Správne už tušíte, že na trhu sa často deje pravý opak. Väčšina investorov sa zaujíma o populárne drahé akcie, ktorých cena aj pri najmenších problémoch často prudko padá. Dobré správy sú navyše už v cene často zohľadnené, takže veľký nárast sa nekoná. Prečo teda takto riskovať?

Dreman sa veľmi zaujímal o psychológiu investovania. Vo svojej knihe “Psychology and the Stock Market” z roku 1977 Dreman tvrdí, že existujú jednoduché a osvedčené investičné stratégie, ako poraziť trh. Problémom sú ale investori samotní a psychologický aspekt to celé sťažuje. Hoci existujú osvedčené schémy, väčšinu investorov zrádza vlastná psychika. Nie sú potom schopní dané pravidlá ziskových stratégií dodržiavať.

Väčšina investorov má tendenciu reagovať neprimerane. A často tak robí úplne pravidelne a predvídateľne. Napríklad existuje tendencia nadhodnocovať populárne akcie (o ktorých často počujeme v médiách alebo od priateľov atď.) A podceňovať akcie, ktoré z nejakého dôvodu populárnej nie sú.

Trh je týmito investormi silne ovplyvnený. Podľa Dremana toho možno ale využiť a zamerať sa práve na menej populárne akcie. Rovnako ako u Neffa je ale potrebné dôkladné analýzy daných akcií. Dreman sa konkrétne zameriava na akcie, ktoré majú nízke P / E ratio, nízke cash flow a nízku Price / Book hodnotu. Celá Dremanova investičná stratégia je podrobne opísaná v jeho knihe s názvom “Contrarian Investment Strategies”.

V tejto knihe sa tiež zaoberá finančnou situáciou spoločností. Zaujíma sa o návratnosť kapitálu, ziskové marže, pákový efekt a dividendový výnos. Dreman do svojho portfólia vyberá iba finančne zdravé spoločnosti. Nezaujímajú ho teda akcie spoločností, ktoré sú vo veľkých problémoch. Sústredí sa len na “lacné” akcie, pretože trh môže reagovať neprimerane.

Keď sa trh nachádza v medvedej fáze, lepšie sa darí akciám s nízkym P / E ratio, nízkym cash flow, Price / Book hodnotou a s nízkou hodnotou Price-Dividend ratio. Zlé správy sú už v cene zohľadnené. A to často niekedy až moc. To je dané práve tým, že trh má tendenciu reagovať neprimerane. To isté platí ale aj pre akciové sektory. Dreman napríklad zarobil v 80. rokoch na nákupe akcií po škandáloch v bankovom sektore.

Nie je preto žiadnym prekvapením, že Dreman nakupuje najmä v čase krízy a paniky. Opäť je to do značnej miery odvodené z psychológie. Počas krízy sa už väčšina investorov rozhoduje na základe emócií. Vidí iba klesajúce ceny a často nasleduje typické prehnané reakcie. To sú momenty, na ktoré Dreman čaká.

Čísla mu dávajú za pravdu. Od konca druhej svetovej vojny sa akciové trhy rok po každej kríze zvýšili od 22, 9% až do 43,6%. Dosiahol priemerného rastu 25,8%. Jedinou výnimkou je kríza po incidente v Tonkinskom zálive. V tej dobe trhy vzrástli “len” o 7,2%. Dva roky po tejto kríze však priemerný výnos už vzrástol na pôsobivých 37,5%.

Dreman ponúka svoj vlastný odlišný pohľad na riziko. Podľa neho nie sú akcie viac rizikové ako dlhopisy. Podľa neho neexistuje vzťah medzi riskom (ktorý je v tomto prípade definovaný mierou volatility) a výnosy. Väčšina investičných poradcov zastáva názor, že aby sme dosiahli vyššie výnosy, je nutné investovať do volatilnejších investičných nástrojov. Dreman s tým však nesúhlasí.

Vyššia volatilita neprináša vyšší výnos, rovnako ako nižšia volatilita neznamená nižší výnos. Hlavným rizikom pre investora nie je volatilita, ale inflácia. A inflácia je pre dlhopisy oveľa väčšie riziko ako pre akcie. Dreman tvrdí, že vďaka tomu sú akcie menej riskantné než dlhopisy, bez ohľadu na ich vyššiu volatilitu.

Čísla mu dávajú za pravdu aj v tomto prípade. V rokoch 1946 až 1996 akcie po inflácii prekonali v 84% prípadov dlhopisy. To sa týka obdobia piatich rokov. Za obdobie 10 rokov to zodpovedá 94% a za obdobie 20 rokov dokonca celých 100%.

Dreman teda používa iný koncept rizika:

1. Šanca, že vaša investícia udrží aktíva počas investičného obdobia
2. Šanca, že vaša investícia porazí alternatívne investície počas investičného obdobia

Podľa Dremana to naznačuje, že akcie sú menej riskantné než dlhopisy.

Nasledujúce 4 body sú dôležité pre výber akcií podľa Dremana:

Tieto 4 výberové kritériá slúžia na výber akcií.

Tieto štyri kritériá sa používajú na výber akcií, ktoré by mohli byť zaujímavé. Je však potrebné vykonať ďalšiu analýzu a rozhodnúť, ktoré akcie spoločností majú skutočné problémy, a ktoré sú podhodnotené.

Široká škála rôznych finančných metrík

V poslednej fáze pri výbere akcií sa Dreman sústredí na rôzne finančné metriky:

A ako dopadol Dávid Breman za posledných 10 rokov? Môžeme sa pozrieť na úspešnosť jeho fondu Dreman Value Management. Na webe gurufocus.com sme sa dočítali, že tento fond za posledných 5 rokov dosiahol výnosu -19,5%. Index S&P 500 si viedol lepšie (-0,5%). Uznávaný kontrarián bol tak zosadený zo svojho trónu. V roku 2009 bol po dramatických udalostiach dokonca v 72 rokoch prepustený. V roku 2008 totiž jeho fond prepadol o 45% a Dremanovi sa nepodarilo z tejto straty spamätať. Chybou bolo, že v danom roku tvrdohlavo držal veľké pozície akcií z bankového sektora. Dreman tvrdil, že 5-ročné obdobie, kedy sa nedarí, je pri jeho kontrariánskom štýle obchodovania normálne a že sa situácia opäť zmení k lepšiemu. Čiastočne mal pravdu, keď v roku 2009 fond vzrástol o 33%, zatiaľ čo S&P 500 len o 26%. Deutsche Bank ale už s Dremanom nemala trpezlivosť a prepustila ho.

Stojí teda za to sa o Dremanovej stratégii zmieňovať? Áno, samozrejme že stojí. Z dlhodobého hľadiska sa tejto stratégii darilo porážať trh. Investori však musia uvažovať v dlhodobom meradle a byť pripravení na jazdu na horskej dráhe s obdobiami, kedy sa stratégia nemusí dariť. Dreman navyše urobil chybu, že investoval príliš veľa kapitálu do jedného sektora. Nemusíte svoje ťažko zarobené peniaze vsádzať na jednu kartu, akciu, alebo akciový sektor. Deutsche Bank navyše Dremanov fond neuzavrela a na webe gurufocus.com môžete naďalej sledovať, ktoré akcie tento fond drží a ako sa mu darí.